Končí sa školský rok a to aj znamená, že končia ďalší deviataci. Tohtoroční sa rozhodli, že sa so školou, spolužiakmi a učiteľmi rozlúčia na rozlúčkovej slávnosti. S veľkým predstihom si začali pripravovať program a všetko to, čo k príprave rozlúčkovej patrí.
V určený deň - piatok 15. júna – od rána pripravovali občerstvenie, dolaďovali program. Po obede si vyzdobili jedáleň, stoly, ktoré zaplnili nealkoholickými nápojmi, chlebíčkami a rôznymi perfektnými zákuskami a slanými dobrotami, ktoré upiekli starostlivé mamky a babičky. Slávnostne odetí a naladení, nastúpili na otvorenie. Pekným príhovorom a malým ohliadnutím na ich pôsobenie, nielen na škole, ale i v škôlke, ich oslovila p. uč. triedna Mgr. Valkovičová. Aj nejedna slzička padla. Deviataci sa nezabudli poďakovať všetkým učiteľom slovami aj sladkým srdiečkom z marcipánu. Program bol bohatý, vážny i veselý, plný pohybu, hudby a spevu. Zatancovali nielen klasiku – valčík , ale aj najnovšie tance. Zaspievali si „Aj tak sme stále frajeri“. Za program zožali od prítomných učiteľov veľký potlesk. A najväčším prekvapením bola perfektná a vtipná prezentácia fotografií z ich pôsobenia od škôlky až po 9. ročník. Niektoré fotky vyvolali veľký smiechu. A po prezentácii už začala samotná voľná zábava. Kto chcel si zatancoval na najnovšie hity, komu bolo teplo, vyšiel do parku. Všetko fotil objednaný fotograf, takže dúfame, že si budete môcť pozrieť aj vy, aké to všetko bolo. Zatiaľ máme pár fotiek, ktoré si na pamiatku urobili niektorí učitelia. Mgr. Gáliková zobraziť album
V dobrej nálade sa pokračovalo. Dievčatá tancovali o dušu, chlapcom sa veľmi nechcelo, až na výnimky, ale keď sa ohlásila nočná cesta odvahy, všetci už čakali len na ňu. Malí išli po dvoch, aj väčší chceli, ale, čo by to bola za cesta odvahy, že? Tak si to vyskúšali všetci od 5. ročníka po jednom. Cestu lesom, len s pripravenými svetielkami a podpisom do knihy odvahy zvládli všetci (diplom o absolvovaní dostali v pondelok). Na 2. poschodí si mohli po absolvovaní pozrieť krátke kreslené rozprávky, inde zas Mr.Beana, alebo si v triedach pokecať, zahrať hry a pod. Kto chcel, šiel spať, kto nie, aj tak musel, lebo nedodržal nočný kľud.
Takže okolo 4-ej všetko stíchlo a spánok strážili len bdelé p. učiteľky až do rána bieleho. O 7-ej bol budíček a po dobrej bagete a čaji všetci sa rozišli domov. Niektorí dospať, ostatní mali iné plány - veď bolo riaditeľské voľno a Deň detí.
Mgr. Gáliková
